Čo by sme robiť nemali pri fotografovaní vtákov.
(spracované na základe skúseností amatérskeho fotografa Š. Benku, dôležité aj pri pozorovaní vtáctva)
Zákon je v tomto ohľade veľmi strohý a vlastne ani nemôže obsiahnuť problematiku neprimeraného vyrušovania. Prirodzenú brzdu by mal mať v sebe každý fotograf, pokiaľ má prírodu naozaj rád a nejde za snímkom obrazne a niekedy aj skutočne cez mŕtvoly. V každom fotografovi drieme malý démon pokušenia, ktorý našepkáva: choď ešte bližšie, urob ešte niekoľko záberov, veď sa nič hrozného nestane. A veľakrát sa ani nestane, ale niekedy áno a potom to mrzí. Nepríjemná spomienka potom kazí radosť zo snímku. Niekedy si nahovárame že tento záber nutne musíme spraviť. Nemusíme. Nikto sa fografovaním vtáctva neživí a keby aj áno, nemusí to byť za každú cenu. Ak naozaj potrebujeme fotografiu niektorého druhu, nie je nijaký problém získať záber od iných fotografov. Pri ich množstve a vybavení je k dispozícii toľko kvalitných fotografií, že argument o ich nedostupnosti neobstojí. Nevylučujem, že môžte naraziť na fotografa, ktorý bude naduto tvrdiť, že jeho fotografie sú iba za peniaze, ale k dobrým spôsobom dnes patrí, že fotografie na nekomerčné účely sa poskytujú zdarma a uvedenie autorstva je postačujúce.
Nefotografujte vtáky pri hniezdach. Dnes sa k najviac ceneným radia akčné zábery zo života zvierat. V minulosti to boli snímky s čo najkompletnejšou informáciou. Zábery priamo z hniezda s celým rodičovským párom, znáškou alebo mláďatami a ako bonus najlepšie aj s prinesenou potravou. Sám som so zatajeným dychom takéto fotky obdivoval až do doby, kým som si neuvedomil ako asi vznikali. Vzhľadom na vtedajšiu nedokonalosť technického vybavenia zhotovenie takejto snímky vyžadovalo postaviť si kryt pri hniezde, u skryto hniezdiacich druhov dostatočne odkryť hniezdo tak, aby bolo všetko vidieť a potom čakať až hniezdny pud zvíťazí nad prirodzenou plachosťou rodičov. Že vždy nedopadlo všetko ideálne je zrejmé, ale taká bola vtedy doba. Dnes sú našťastie takéto snímky výnimkou a v kurze je úplne iný druh záberov. Pokiaľ by ste aj boli v pokušení takýmto spôsobom si plniť album, verte, že v dnešnej dobe už nikto nebude obdivne vzdychať nad zábermi vystresovaných vtákov s potravou v zobáku čakajúcich kým odídete od ich hniezda. Okrem toho fotením pri hniezdach výrazne zvyšujete riziko ich neskoršieho vyplienenia predátorom. Návšteva hniezda a prípadná fotodokumentácia prináleží iba naozaj skúseným ornitológom, ktorí majú dostatočné skúsenosti s daným druhom. Samozrejme, nejdem tu brojiť proti foteniu na hniezdach ako takému. Bolo by smiešne zavrhovať fotenie bocianov bielych alebo belorítok na balkóne. Takisto sa stane, že nechtiac narazíte na hniezdiaceho vtáka, ktorý začne na vás nalietavať. Vtedy prirodzene každý strihne nejaký ten záber a až potom odíde. Najťažším hriechom z pohľadu ochrany vtáctva je fotenie v kolóniach. Tam je riziko pohromy najväčšie. Návštevou kolónie sú vyrušované naraz desiatky alebo aj stovky hniezdiacich párov. Kým pri násadách je relatívne ohrozenie menšie, návšteva kolónie s mláďatami máva tragické následky. Mláďatá volavkovitých druhov v strese vyskakujú z nízko umiestnených hniezd a ak sa nedokážu dostať späť, hynú na zemi alebo vo vode. Riziko je také vysoké, že aj skúsení ornitológovia sa návštevám kolónií v tomto období vyhýbajú a tieto druhy sa ani nekrúžkujú. Výnimkou sú azda iba na ľudí zvyknuté volavky popolavé a chavkoše v niektorých kolóniách na vysokých stromoch. Nemenej nezodpovedné je vstupovať do kolónie čajok v čase, kedy už majú pohyblivé mláďatá. Tie sa pri vyrušení sčasti skryjú, ale väčšinou rozutekajú. Každá hniezdiaca čajka si agresívne bráni svoje malé teritórium a vracajúce sa cudzie mláďa napadne. Výsledkom býva po každej návšteve hromada ubitých mláďat. Z tohto dôvodu je úplne nevhodné vstupovať v čase výchovy mláďat do kolónií čajkovitých druhov z akéhokoľvek dôvodu či už je to sčítanie, fotografovanie alebo krúžkovanie. Buďte ohľaduplní. Nielen k vtákom ale aj k ľuďom. Ak získate informáciu o výskyte vzácneho druhu pamätajte, ža aj iní by sa chceli pokochať pohľadom naň. Je bezohľadné ho ďalším birdwatcherom odohnať len pre vašu prílišnú snahu nafotiť krásne snímky, ktorými sa chcete pochváliť. Nie je ďaleko doba, kedy sa na niektoré ornitologické rarity budú chodiť pozerať možno desiatky záujemcov a nejakú kultúru birdwatchingu a fotodokumentácie by sme si mali pestovať v predstihu.
Nerušte zbytočne vtáky.Nedá sa zovšeobecňovať kedy vtáky rušíme v ich prirodzenom živote. Dokonca aj jedinci v rámci druhu reagujú rôzne. Ideálne je, ak máme s daným druhom skúsenosti a vtedy spoľahlivo dokážeme rozoznať že už sa nechová prirodzene a je v strese. Aj na fotografii sa ďaleko lepšie vyníma živočích v prirodzenej polohe ako vystresovaný vták tesne pred odletom. 
Citlivé údaje nezverejňujte. Hniezdenia alebo lokalizáciu hniezdenia vzácneho druhu by sme si mali nechať iba pre ľudí, ktorým veríme. Pochybná sláva objaviteľa sa môže stať nášmu objavu osudnou. Ľahko sa môžestať, že tam, kde rozumný človek pozrie iba z diaľky monokulárom, príde nejaký kovboj a bez zábran pobieha po hniezdnej lokalite so svojim fotografickym delom a veselo si fotí nalietavajúce vtáky. Darmo potom tvrdí niečo iné o vzniku fotiek, kto sa vyzná si pomyslí svoje.
Ako teda fotiť a neublížiť? Odpoveď je prekvapujúco prostá. Poznajme vtáky. Ak poznáme ich zvyky, samé nám napovedia ako sa k nim priblížiť a fotografovať bez toho aby sme ich ohrozili. A my sa vyhneme riziku, že sa na fotografov prírody začne hľadieť ako na niečo negatívne. Dobré svetlo všetkým.
