Kam za vtákmi na Slovensku

Lokalita mesiaca

Pohola Ižkovce Obrázok

Močiar a polia okolo náučného chodníka Ižkovce - Beša.

Foto týždňa

Aktuality

Chochlačka bielooká na Pohole 04.04.2017
Na močiari Pohola pri obci Ižkovce v Medzibodroží...
Prvé bučanie v Medzibodroží 23.03.2017
V marci sa začali ozývať prvé bučiaky v Medzibodroží.
Tábor na Dunaji 24.08.2016
XIII. Pracovný ornitologický tábor Vtáčí ostrov na...

Ako dopadlo hniezdenie našich operencov v tomto roku?

Zaujímavosti z hniezdenia vtáctva v roku 2010 na východnom Slovensku.


Zdá sa že hniezdenie je už takmer ukončené. Hniezda opúšťajú posledné belorítky a aj mláďatá potápok chochlatých už prestávajú žobrať potravu od rodičov. Tohoročná hniezda sezóna priniesla prekvapenia nielen pre ornitológov. V pozitívnom, ale aj menej potešiteľnom zmysle.
Na jedinom mieste na Slovensku v CHVÚ Senianske rybníky opäť hniezdilo viac ako 20 párov lyžičiarov a vo Vihorlate pravdepodobne aj jediný slovenský pár hadiara krátkoprstého. Z ďalších vzácnych druhov na východnom Slovensku zahniezdili aj orliaky morské, celosvetovo ohrozené potápavé kačky - chochlačky.

Osobitnú kapitolu predstavujú šišily, šabliarky, cíbiky chochlaté a iné bahniaky, ktoré sa objavili alebo zahniezdili na zaplavených územiach. V Medzibodroží bolo prvé dokázané hniezdenie kačice chrapky na Slovensku za posledných 30 rokov.
Tento rok bol nezvyčajný aj zvýšeným počtom chrapkáčov poľných pre , ktoré boli vyhlásené chránené vtáčie územia aj na východnom Slovensku. Tentoraz sa však objavili vo väčších počtoch nielen v týchto tradičných dobre obsadených územiach, ale na počudovanie aj na poliach Východoslovenskej nížiny. Podľa odborníkov to pravdepodobne nesúvisí priamo s dažďami na našom území, skôr naopak. Horúčavy, sucho a požiare v európskej časti Ruska im nedovolili obsadiť toto územie a tak chrapkáče hľadali útočisko aj u nás.

Svoje tradičné hniezdiská vo Vihorlate, Laboreckej vrchovine alebo v Slánskych vrchov obsadili na jar aj európsky významné druhy orol krikľavý alebo bocian čierny, výsledok ich hniezdenia však nebol moc potešivý. Aj tu sa prejavil zničujúce dôsledky dlhotrvajúcich dažďov v hniezdnom období, kedy mláďatá mohli uhynúť od chladu a premočenia na hniezdach ale aj dospelé vtáky samotné mali sťažené podmienky na zber potravy. Napriek tomu, že žiab bolo na povodňových mlákach naozaj hojne, dažde sa negatívne prejavili aj u bocianov (bielych aj čiernych). Obsadenosť ich hniezd bola na jar dobrá, ale počty vyletených mláďat boli jedny z najnižších zaznamenaných za posledné desaťročia.
Podobne ako ľuďom, záplavy zničili obydlia aj viacerým druhom vtáctva. Povodne prichádzajúce vo viacerých vlnách zaliali znášky a mláďatá vtákov hniezdiacich na zemi ako sú jarabice, prepelice, škovránky, ľabtušky. Ale aj pre druhy hniezdiace v krovinách to nedopadlo najlepšie. Podľa údajov ornitológov je celkovo aj viac ako tretinu menej mláďat spevavcov oproti bežným rokom. Pokiaľ sa takéto podmienky neopakujú každý rok, príroda sa vie s takýmito stratami vysporiadať. Dôležité je však zachovanie vhodných biotopov, či už na hniezdenie alebo zber potravy.
Je známe, že lesy sú zmierňujúcim prostriedkom nielen pre povodne ale aj pre suchá, extrémne horúčavy alebo silné mrazy. Aj preto u lesných druhov hniezdiacich v dutinách starých stromov ako je napríklad druh európskeho významu tesár čierny, ktorý hniezdi v starých lesných porastoch po celom území bola situácia lepšia. Viacero druhov však z mlák a plných močiarov mali aj osoh. Lysky, potápky chochlaté a kačice divé zahniezdili často aj na mlákach na zatopených poliach alebo aj v záhradách. Plochy s ustupujúcou vodou sa stali najlepšou reštauráciou pre tisíce bahniakov, volaviek, beluší, čajok, trasochvostov, drozdov a iných operencov. Niektoré územia tak pripomínali skôr dokumentárne filmy niekde z povodia Amazónky a nie súčasnú stredoeurópsku prírodu. Starší ľudia si však zrejme pamätajú takýto stav spred mnohých rokov vždy po jarných záplavách na celom území od Vihorlatu až po Tisu.

 

Desiatky dobrovoľných a profesionálnych ornitológov mapovali vtáctvo na slovensko - ukrajinskom pohraničí jednak s cieľom poznania avifauny tohto menej známeho územia a jednak s výhľadom vytipovania vhodných lokalít pre rozvoj ekoturistiky založenej na pozorovaní vtáctva.

Aktivity sa realizujú v rámci projektu Rozvoj ekoturizmu prostredníctvom poznávania vtáctva, ktorý bol podporený nadáciou NPOA a je spolufinancovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.